10 máj 1884 – 14 jún 1969 

V 1913 založil svoj prvý orchester 

Bol jeden z mála tangueros ktorý hrali v  cafe na Avenida de Mayo v Buenos Aires a bol prvou osobou, čo hrala tango La Cumparsita v cafe La Giralda v Montevideu, Uruguay. 

V roku 1930 sa na krátky čas vzdal kariéry tanga, aby sa mohol venovať chovu dobytka, ale bol nútený vrátiť sa k tangu, keď záplavy na rieke Paraná jeho dobytok zničili, a potom v snahe zotaviť sa zo strát skúšať šťastie, ale prehral zvyšok svojho majetku na burze

26 november 1888 - 14 december 1964 

V Uruguayi od narodnia známy ako "Pirincho".

Aktívny od 1906. Od 1908 koncertoval na La Boca spolu s Grecom - Orquesta Típica Criolla  

Ako skladateľ a huslista pozdvihol tango na vyššiu úroveň. Odhady sú že mal od 3500 - 7000 nahrávok

V 1925 začal turné po Európe, po návrate boli obľúbené už iné orchestre, a tak urobil šnúru po celej krajine, z čoho tažil, keď začalo rozhlasové vysielanie - meno Canaro poznal každý

24 november1893 – 23 december 1950 

Ako 13-ročný zložil prvé tango "El 606", ako narážka na liek s názvom Salvarsán na liečbu pohlavných chorôb.

Túžil mať vlastný orchester, ale pre jeho precíznosť sa najskôr rozhodol získať skúsenosti a hral v orchestre Francisca Canara

S vlastným  orchestrom nahral od 1922 do 1950 viac než 950 skladieb aj pod psedonymom "Pancho Laguna" 

V 1936 sa stal prezidentom Sociedad Argentina de Autores y Compositores de Música 

31 máj 1896 - 10 december 1953 

Narodil sa v Pigüé a vyrastal v Bahia Blanca, kde študoval klavír. Bol známy ako "El Aristócrata del Tango"

Viedol „evolučnú“ tendenciu v tangu, ktorá sa vnímala ako sklon k koncertnej hudbe než k tradičnej tanečnej hudbe, spolu s Enriquem Delfínom bol tvorcom tzv. tango-romanzy. Ako prvý doplnil basovú linku ozdobami, keď melódia odpočívala - postup, ktorý neskôr okrem jeho jemnosti v interpretácii systematizoval Francisco De Caroa.

5 máj 1897 - 18 november 1984

Ako chlapec začal hrať na bandoneón a už ako tínedžer sa stal členom orchestrov "Guardia VIeja" známy ako  ,,El Pibe de La Paternal“. 1921 najatý sločnosťou Victor vycestoval do USA kde nahral niekoľko albumov. Po návrate založil svoj prvý orchester. 1927 mal taký úspech že organizavl súčastne 5 orchestrov. V jednom z nich spoza klavíra dirigoval Carlos DI Sarli. Fresado sa odvážil do tanga zaviesť nové tóny a farby, napríklad harfu a vibrafón, a nenápadne využívať bicie. Starostlivo vyberal aj spevájov. V jeho dlhej kariére stoja za zmienku speváci Roberto Ray, Ricardo Ruiz, Oscar Serpa, Osvaldo Cordó, Armando Garrido a Héctor Pacheco. 

 11 december 1899 - 11 marec 1980

Jeho otec v 1913 založil konzervatorium v San Telmo. Julio v roku 1915 hral druhé husle v divadle Lorea.  Napriek otcovej nevôli sa aj s bratmi začal venovať tangu s ktorým vyšiel na pódium v 1917. Otec ho preto ako 18-ročného vyhodil z domu.  1919 založil kvarteto, ktoré sa v 1920 rozšírilo a pridali sa k Osvaldovi Fresedovi. 1931 absolvovali turné po Francúzsku. 1935 v divadle Colón predstavili komplexný "Vývoj tanga" od roku 1870. Predstavoval mladé talenty ako napríklad spevák Edmind Rivero. 11 december je Národným dňom tanga, na počesť narodenín, ktoré má v rovnaký deň ako Carlos Gardel

28 august 1899 – 16 október 1967 

"El pibe de Flores, Tanito"

Bandoneonista, kapelník a skladateľ, mal ťažké detstvo, otec ho zvykol mlátiť reťazou. Ušiel z domu a ujala sa ho Negra Maria. V Punta Arenas v Patagonii bol objavený Carlosom Gardelom a Jose Razanom.  Začal hrať s Robertom Firpom. Nevyhoval mu však ich rovný rytmus. Hral s Juanom Carlosom Cobiánom, Juliom De Caro. Tvoril bandoneonove duo s Pedrom Laurenzom. Bol pionierom hrania na bandoneon a cappella.  Hral vo filmoch ako ¡Tango! a Fuelle querido. Anibal Troilo mu venoval skladbu A Pedro Maffia.

14 december 1900 – 14 január 1976 

 "El Rey del Compás"  - kráľ rytmu, bol huslista, dirigent a skladateľ, bol synom talianskeho imigranta. Jeho prvé pamätné vystúpenie bolo v roku 1919. Svoju prezývku kráľa rytmu získal v cabarete na Floride,  kde zastupoval Osvalda Freseda. Nahral viac než 1000 táng a doprevádzala ho dvadsiatka spevákov, sám napísal slová k 3 tangám a hudbu k 46tim.

7. januára 1903 - 12. januára 1960

"El Señor del Tango" - Pán Tanga sa narodil v Bahia Bianca ako 8me dieťa talianskeho imigranta, majiteľa obchodu so zbraňami. V 1916, ho v otcovom obchode, zamestnanec postrelil,  čo ho pripravila o oko. Kvôli tomu do konca života nosil čierne okuliare.  Klavír študoval na konzervatóriu, kde učil jeho brat Domingo. 

Prvý orchester zostavil v 1919 v Bahia Bianca.  V 1923 prišiel s bratom Roquem do Bs.As. kde neskôr hral s králom Pizzicata huslistom Juana Pedra Castilla. 

Carlos Di Sarli bol posledným kúskom tanga 40. rokov, ktorý neustupoval ani ostrým módnym trendom, ani rytmickým extravaganciám a ktorý s mimoriadnou jemnosťou reprezentoval interpretačnú paradigmu tanečného tanga.

2. decembra 1905 - 25. júla 1995

Vytvoril dramatické aranžmány, ktoré si zachovali silné prvky kráčajúceho rytmu salónneho tanga, ale zároveň predznamenali rozvoj koncertného štýlu tanga. Niektoré jeho hudobné diela sa najmä od 50. rokov 20. storočia používajú pri divadelných tanečných predstaveniach. V Buenos Aires sa Pugliese často hrá neskôr večer, keď tanečníci chcú tancovať pomalšie, impresionistickejšie a intímnejšie.

Otec, don Adolfo Pugliese, ho nútil k tvrdšej práci; jeho matka, Aurelia Terragno mu často pri cvičení šepkala: „Al Colón!, čím odkazoval na slávne buenosaireské divadlo Teatro Colón, kde hrajú len najlepší umelci krajiny.

14. marca 1906 - 24. septembra 1969

Hudobník, ktorý začal svoju hudobnú kariéru hraním na klavíri ako doprovod nemých filmov v kine, kde ho prvýkrát objavil vedúci tango orchestra Guardia Vieja Juan Maglio "Pacho" .

Ako tango klavirista hral s viacerými orchestrami, vrátane orchestra Juana d'Arienza v rokoch 1935 až 1938, a často sa mu pripisuje čiastočná zásluha na rozvoji d'Arienzovho rytmického štýlu. Neskôr založil vlastný orchester a zvláštne rytmické kvality jeho hudby sú ľahko rozpoznateľné.

9. augusta 1906 - 6. marca 1974

Jeho otec Domingo Demare hral na husliach v orchesti Francisca Canarra. Brat Lucas Demare bol  filmový režisér. Hodiny klavíra navštevoval u Vincenza Scaramuzzu, ktorý bol tiež učiteľom Osvalda Puglieseho, Horacia Salgána a Orlanda Goñiho. Už ako osemročný pracoval ako klavirista v nemom filme, v trinástich rokoch hral v Dixieland-Orchestra a neskôr v jazzovom combe Adolfa Carabelliho v kabarete Ta-Ba-Ris. V tom istom čase tam vystupoval Orquesta Típica Francisco Canaro, ktorého bandoneonista Minotto Di Cicco ho zoznámil Demareho s hudbou tanga.

2. novembra 1910 - 31. marca 1992

Narodil sa v Adrogué južne od Buenos Aires. Začal sprevádzaním speváka Juana Gilibertiho a potom nastúpil do orchestra Anselma Aieta ako klavirista. V roku 1940 začal vytvárať vlastný orchester. Prvý koncert orchestra sa uskutočnil 20. marca 1941 v kaviarni Marzotto v Buenos Aires, rýchlo si získal popularitu a bol pozývaný na nahrávky. De Angelis sa vyznačoval výberom dobrých spevákov. Prvým spevákom v De Angelisovom orchestri bol Floreal Ruiz a ďalšími boli Carlos Dante, Julio Martel, Oscar Larroca, Roberto Florio a Roberto Mancini.

Vyznačoval sa jednoduchým, populárnejším štýlom a sústreďoval sa na tančné tango. Počas celej svojej kariéry (medzi rokmi 1943 a 1977) vo vydavateľstve Odeon Records a nahral spolu 486 Skladieb.

11. júla 1914 - 18. mája 1975

"Pichuco"

Jeho orquesta típica patrila v zlatom veku tanga k najobľúbenejším medzi tanečníkmi, ale koncom 50. rokov 20. storočia prešiel na koncertný zvuk.

Troilov orchester je známy najmä vďaka svojim inštrumentálnym skladbám, hoci nahrával aj s mnohými známymi vokalistami, ako napríklad Roberto Goyeneche, Edmundo Rivero a Francisco Fiorentino . Jeho rytmické inštrumentálky a nahrávky, ktoré urobil so spevákom Franciscom Fiorentinom patrili k obľúbeným v tango salónoch. Slávny bandoneonista Astor Piazzolla hral v Troilovom orquesta típica v rokoch 1939 - 1944 a preňho aj aranžoval.

1989

Od roku 1990 jednou z kľúčových postáv tango scény. Od svojich začiatkov nepretržite vystupuje v najvýznamnejších divadlách a na festivaloch tanga po celom svete a získal množstvo ocenení.

Ich repertoár tvoria vlastné skladby a aranžmány plus interpretácie veľkých úspechov orchestra Osvalda Puglieseho. Roberto Álvarez, zakladajúci dirigent Color Tango, ktorý bol dlhé roky prvým hráčom na bandoneón a aranžérom orchestra maestra Puglieseho, dokázal doviesť orchester Color Tango k tomu, aby bol považovaný za hlavného pokračovateľa štýlu a odtlačku veľkého maestra Puglieseho, ktorý sa vyznačuje silou a expresivitou.

1999

Orchestra Vale Tango sa špecializuje na interpretáciu tradičného tanga. Aj keď sa drží tradičného štýlu, jeho interpretácie vykazujú zvláštnu jemnosť a sviežosť. Okrem toho vyniknú originálne aranžmány, ktoré vymyslel Andrés Linetzky. Svojim jedinečným zvukom a vášnivým prejavom si získal uznanie na medzinárodnej scéne. Sú známy pre svoje autentické a emotívne interpretácie diel klasických skladateľov tanga, ako sú Carlos Gardel, Astor Piazzolla a Aníbal Troilo.

Veľmi dôležitým krokom bol jeho príspevok k filmu Roberta Duvalla a Francisa Forda Copollu Assasination Tango, v ktorom zaznie Linetzkého číslo „Rey de copas“. Film nemal očakávanú kvalitu, ale hudba bola vysoko hodnotená.