Discografia
Najvýznamnejšie albumy:
Tiburonero (1994): Prvý výrazný profilový album zachytávajúci energiu a široký zábere zoskupenia.
Piazzolla Bien Canyengue (1995): Album s hosťujúcim spevákom Javierom Fattom, zameraný na repertoár Astora Piazzollu.
Tangueros de Holanda (1997): Reprezentatívna nahrávka s vynikajúcim výberom pugliesovských klasík a autorských kompozícií.
Cinco Tangos de Astor Piazzolla (1998): Nahrané pri príležitosti uvedenia rovnomenného baletu baletného majstra Hansa van Manena s Het Nationale Ballet.
Tango Maxima (2000): Obsahuje ikonickú kompozíciu Máxima, venovanú kráľovnej Máxime.
Sexteto Canyengue zaujíma v histórii európskeho tanga celkom výnimočné postavenie. Bolo založené v roku 1988 holandským virtuózom na bandoneóne Carelom Kraayenhofom a stalo sa priekopníckym zoskupením, ktoré dokázalo, že autentické argentínske tango s hlbokým, dramatickým zvukovým výrazom môže vzniknúť aj mimo Ría de la Plata.
V čase, keď tango v Európe zažívalo opatrné znovuzrodenie, prinieslo Sexteto Canyengue do Európy nekompromisnú umeleckú kvalitu, striktné dodržiavanie tradičnej artikulácie a nevídané koncertné i tanečné nasadenie. Zatiaľ čo mnohé európske zoskupenia v tom čase pristupovali k tangu povrchne či akademicky, Kraayenhof a jeho sexteto absorbovali pravú dušu Buenos Aires. Ich zvuk spájal surovú rytmickú energiu tanga canyengue s rafinovanou dramatičnosťou školy Osvalda Puglieseho.
Vznik a história
Príbeh Sexteta Canyengue je neoddeliteľne spojený s osobnou cestou Carela Kraayenhofa. Kraayenhof objavil fascinujúci, melancholicko-dramatický zvuk bandoneónu začiatkom 80. rokov 20. storočia. Ako samouk s hlbokou vášňou pre argentínsku hudbu sa čoskoro rozhodol študovať tango priamo u jeho najväčších žijúcich majstrov v Buenos Aires.
Kľúčovým medzníkom v histórii orchestra bolo úzke osobné a hudobné prepojenie s legendárnym pianostom a kompozičným velikánom Osvaldom Pugliesom. Kraayenhof strávil čas priamo v Amsterdame aj v Buenos Aires po boku Puglieseho a členov jeho Orquesta Típica (ako boli Osvaldo Ruggiero či Roberto Álvarez). Získal prístup k originálnym ručne písaným partitúram, tajomstvám artikulácie a estetike ikonického zvuku.
V roku 1990 prišlo historické uznanie: sám Osvaldo Pugliese pozval Sexteto Canyengue do Buenos Aires. Zoskupenie tu odohralo spoločné koncertné turné s Puglieseho orchestrom v prestížnych sálach vrátane Teatro Carré v Amsterdame a scén v Argentíne. Tento moment znamenal oficiálne „požehnanie“ od majstra a upevnil pozíciu Sexteta Canyengue ako legitímneho nositeľa pugliesovskej tradície na európskom kontinente.
Hudobníci
Lefke Wang
2. husle
Juan Pablo Dobal
klavír
Jan Willem Troost
violončelo
Hudobný štýl a charakteristika zvuku
Hudobný prejav Sexteta Canyengue spája historickú vernosť s modernou interpretačnou presnosťou. Ich repertoár a zvuková identita stoja na dvoch hlavných pilieroch:
A. Dôraz na dramatický a rytmický štýl Osvalda Puglieseho
Zvuk orchestra je vystavaný na komplexnom rytmickom a frazovacom aparáte tradičnej pugliesovskej školy:
Marcador en cuatro: Pevný štvordobový pulz bassu a piana, ktorý poskytuje stabilný a masívny podklad pre melodické nástroje.
La Yumba: Špecifický rytmický efekt vytvorený Osvaldom Pugliesom, kde sa strieda ťažký, temný akcent na 1. a 3. dobe (YUM) s mäkkým uvoľnením spojeným so stiahnutím miechov bandoneónu na 2. a 4. dobe (BA). Sexteto Canyengue dokázalo tento fyzický, takmer „dýchajúci“ efekt predviesť s absolútnou precíznosťou a dynamickým dynamizmom.
Rubato a dynamické kontrasty: Zoskupenie majstrovsky pracuje s naťahovaním a stláčaním času (tempo rubato), od tichých, lyrických husľových pasáží až po drvivé tutti akordy celej sekcie.
B. Prechod od tradičného tanga k interpretácii Astora Piazzollu
Sexteto Canyengue nezostalo uväznené výhradne v Zlatom veku tanga (Golden Age). Už v roku 1987 bol Carel Kraayenhof osobne pozvaný Astorom Piazzollom do New Yorku na spoluprácu pri tancovadlo-divadelnom projekte Tango Apasionado.
Tento osobný kontakt pretavil orchester do hlbokého štúdia diela Tango Nuevo. Sexteto postupne rozšírovalo svoj zábere o Piazzollove komplexné polyfonické a jazzovo-klasické kompozície (Decarísimo, Verano Porteño, Buenos Aires Hora Cero či Fuga y Misterio). Ich interpretácia Piazzollu si zachovala prirodzenú tanečnú pulzáciu (canyengue), čím preklenula priepasť medzi čistou koncertnou hudbou a fyzickým vnímaním tanga.
Priama spolupráca s legendami tanca
Sexteto Canyengue nikdy nebolo len čisto pódiovým či štúdiovým orchestrom; od svojho vzniku žilo v úzkej symbióze s tanečným parketom a ikonickými majstrami z Buenos Aires:
Sprievod Antonia Todara (od r. 1988): Maestro Antonio Todaro bol považovaný za jedného z najväčších architektov štýlu Tango Salón a prvkov Tango Fantasía (zložité giras, sacadas, ganchos). Od roku 1988 Sexteto Canyengue naživo sprevádzalo Todara pri jeho prvých historických seminároch a výučbových pobytoch v Holandsku a západnej Európe. Živá hudba orchestra priamo na lekciách formovala dynamické vnímanie akcelerácie a pauzy v Todarovej metodike.
Pepito Avellaneda a ďalší majstri: Orchester pravidelne sprevádzal na živých vystúpeniach a milongách aj legendarneho kráľa milongy Pepita Avellanedu (spolu s jeho partnerkou Suzuki), ako aj slávne dvojice Gloria & Eduardo či Claudia Codega & Esteban Moreno.
Spomienkové projekty (Recuerdo III - 1997): Významným medzníkom bol spomienkový projekt a veľkolepý koncert Recuerdo III, ktorý sa konal 19. októbra 1997 v amsterdamskom divadle De Roode Hoed. Išlo o hlbokú poctu trom nežijúcim/legendárnym pilierom tango kultúry: kompozičnému géniovi Osvaldovi Pugliesemu a tanečným majstrom Antoniovi Todarovi a Pepitovi Avellanedovi.
Tipy pre tanečníkov a DJov
Pre tanečníkov: Ako interpretovať Sexteto Canyengue
Práca s váhou a uzemnením (Piso): Pri tancovaní na nahrávky Sexteta Canyengue (najmä pugliesovské aranžmány) je kľúčové nepripojiť sa k hudbe povrchne. Kroky musia mať váhu, pohyb by mal vychádzať z hlbokého klesnutia do parketu.
Vnímanie La Yumba: Pri akcentoch YUM preneste celú váhu a stlačte podlahu; pri uvoľnení BA využite mikropauzu na plynulý predĺžený pohyb alebo zmenu smeru.
Rešpektovanie pauzy (Pausa): Hudba Canyengue stavia na náhlych zastaveniach. Tanečníci by nemali „prebehnúť“ pauzu, ale využiť ju na ozdobu (adorno), hlboký nádych alebo zmrazenie pózy v objatí.
Pre DJov: Ako a kedy zaradiť Sexteto Canyengue do tandas
Dramatický vrchol milongy: Tanda zameraná na štýl Osvalda Puglieseho (či už originál alebo interpretovaný Sexteto Canyengue) patrí spravidla do druhej polovice milongy, kedy sú tanečníci roztancovaní, zahriati a schopní vnímať náročnú rytmickú štruktúru.
Tvorba tandas:
Tradičná Pugliese-style tanda: Skombinujte 3 až 4 skladby od Canyengue (napr. Malandraca -> Pata Ancha -> Gallo Ciego -> La Yumba).
Moderná živá akustická tanda: Nahrávky Canyengue vynikajú moderným dynamickým rozsahom a kryštálovo čistým štúdiovým zvukom. Môžete ich citlivo skombinovať s orchestrami ako Color Tango.
Pozor na koncertný repertoár: Vyhnite sa zaraďovaniu piazzollovských skladieb ako Buenos Aires Hora Cero alebo Fuga y Misterio do klasických tanečných tandas. Tieto kompozície sú určené na koncertný posluch, špeciálne tanečné vystúpenia (exhibície) alebo na špecifické neotango/alternatívne milongy.
Odkaz orchestra
Sexteto Canyengue navždy zmenilo vnímanie tanga v Európe. Tým, že neostali len pri kopírovaní starých nahrávok, ale priniesli hlboké porozumenie technike, artikulácii a osobnej filozofii majstrov ako Osvaldo Pugliese a Astor Piazzolla, postavili pevný most medzi Buenos Aires a európskym publikom.
Ich činnosť inšpirovala desiatky európskych hudobníkov a podnietila vznik ďalších živých tango orchestrov na starom kontinente. Carel Kraayenhof sa stal celosvetovo uznávaným ambasádorom bandoneónu a tradičnej tango kultúry.
Sexteto Canyengue zanechalo nezymatelnú stopu v srdciach tanečníkov aj milovníkov hudby: dokázalo, že ak sa tango hrá s nekompromisnou vášňou, rešpektom k tradícii a technickou dokonalosťou, nepotrebuje pasport ani hranice – hovorí univerzálnym jazykom celého sveta.