Moje Tango

White nebol len spisovateľ, ale hlboký pozorovateľ zákonitostí prírody. Gloria ho cituje, pretože tango v systéme Dinzel nie je o náhodnom hýbaní nohami. Je to štúdium hybných síl – gravitácie, zotrvačnosti a prenosu váhy. Ak pochopíte, prečo a čo hýbe svetom, pochopíte aj to, ako sa hýbať v dokonalom súlade s partnerom. 

Horacio Ferrer bol básnikom Astora Piazzollu a revolucionárom, ktorý dal tangu modernú tvár. Pri tomto citáte narážame na fascinujúcu dilemu duše „porteňa“.

V tangu je totiž čakanie (esperar) posvätné. Je to základná emócia, napätie v pauze, kedy tanečníci nehybne stoja v objatí a čakajú na ďalší tón. Bez tohto čakania by tango stratilo svoju hĺbku a rešpekt k hudbe.

Ferrer nás však varuje pred iným druhom čakania – pred pasívnou rezignáciou. Ak v tangu (aj v živote) len nečinne čakáme, kým nás niekto „povedie“, kým sa zmenia okolnosti alebo kým budeme „dosť dobrí“, toto čakanie nás len vyčerpá. Ferrer hovorí o tom, že život sa deje v pohybe a v rozhodnutí. Ak nepremeníme čakanie na tvorivý postoj, zostane nám len prázdna únava z premárneného času.