Embedded Files
V roku 1969 zažilo Buenos Aires kultúrny šok. Keď sa na pódiu objavila speváčka Amelita Baltar a za sprievodu orchestra Astora Piazzollu zaspievala prvé slová: "Las tardecitas de Buenos Aires tienen ese... qué sé yo...", publikum stuhlo. Nebolo to tradičné tango. Bola to revolúcia.
Skladba rozdelila mesto na dva nezmieriteľné tábory. Tradicionalisti zúrili – pre nich to bol koniec tanga, hudba, ktorá patrí skôr na psychiatriu než na milongu. Modernisti však boli nadšení. Videli v nej oslobodenie od starých foriem a zrod nového, mestského umenia.
Prečo sa stala hymnou bláznov a snílkov? Text básnika Horacia Ferrera rozpráva o mužovi, ktorý vidí svet inak. Kráča po uliciach Buenos Aires a pozýva nás do svojej „bláznivej“ reality, kde stromy kvitnú uprostred noci a kde je najväčším víťazstvom zachovať si slobodnú dušu v svete plnom pravidiel. Pre tanečníkov systému Dinzel je táto balada symbolom slobody prejavu – momentom, kedy technika prestáva byť cieľom a stáva sa len nástrojom na vyjadrenie čistého emócie a bláznovstva, bez ktorého by život (a tango) boli prázdne.
„Všimnite si v texte tú pasáž o 'piantao' – je to argentínsky slang pre blázna, ale v tom najvznešenejšom zmysle slova.“
Las tardecitas de Buenos Aires tienen ese qué sé yo, ¿viste?
Salís de tu casa, por Arenales.
Lo de siempre: en la calle y en vos.
Cuando, de repente, de atrás de un árbol, me aparezco yo.
Mezcla rara de penúltimo linyera y de primer polizonte en el viaje a Venus:
medio melón en la cabeza, las rayas de la camisa pintadas en la piel,
dos medias suelas clavadas en los pies,
y una banderita de taxi libre levantada en cada mano.
¡Te reís!...
Pero sólo vos me ves.
Porque los maniquíes me guiñan;
los semáforos me dan tres luces celestes,
y las naranjas del frutero de la esquina me tiran azahares.
¡Vení!, que así, medio bailando y medio volando,
me saco el melón para saludarte, te regalo una banderita, y te digo...
Ya sé que estoy piantao, piantao, piantao...
No ves que va la luna rodando por Callao;
que un corso de astronautas y niños, con un vals,
me baila alrededor... ¡Bailá! ¡Vení! ¡Volá!
Ya sé que estoy piantao, piantao, piantao...
Yo miro a Buenos Aires del nido de un gorrión;
y a vos te vi tan triste... ¡Vení! ¡Volá! ¡Sentí!...
el loco berretín que tengo para vos:
¡Loco! ¡Loco! ¡Loco!
Cuando anochezca en tu porteña soledad,
por la ribera de tu sábana vendré
con un poema y un trombón
a desvelarte el corazón.
¡Loco! ¡Loco! ¡Loco!
Como un acróbata demente saltaré,
sobre el abismo de tu escote hasta sentir
que enloquecí tu corazón de libertad...
¡Ya vas a ver!
Salgamos a volar, querida mía;
subite a mi ilusión super-sport,
y vamos a correr por las cornisas
con una golondrina en el motor!
De Vieytes nos aplauden:
"¡Viva! ¡Viva!",
los locos que inventaron el Amor y un ángel y un soldado y una niña
nos dan un valsecito bailador.
Nos sale a saludar la gente linda...
Y loco, pero tuyo - ¡qué sé yo! - provoco campanarios con la risa,
y al fin, te miro, y canto a media voz:
Quereme así, piantao, piantao, piantao...
Trepáte a esta ternura de locos que hay en mí,
ponete esta peluca de alondras, ¡y volá!
¡Volá conmigo ya! ¡Vení, volá, vení!
Quereme así, piantao, piantao, piantao...
Abrite los amores que vamos a intentar
la mágica locura total de revivir...
¡Vení, volá, vení!
¡Trai-lai-la-larará!
Love me like this, crazy, crazy, crazy...
¡Viva! ¡Viva! ¡Viva!Loca ella y loco yo...
¡Locos! ¡Locos! ¡Locos!
¡Loca ella y loco yo!
Popoludnia v Buenos Aires majú to čo viem ja, videla si?
Vychádzaš so svojho domu, pozdĺž Arenales.
Tak zvyčajne: na ulici a v Tebe.
Keď sa zrazu spoza jedného stromu objavím ja.
Zriedkavá zmes predposledného bezdomovca a prvého čierneho pasažiera na ceste na Venušu:
pol melónu na hlave, pruhy košele namaľované na koži,
dve polovičné podrážky pribité k nohám,
a v každej ruke zdvihnutá vlajočka taxí zdarma.
Smeješ sa! ...
Ale len ty ma vidíš.
Pretože figuríny na mňa žmurkajú;
semafory mi dávajú tri nebeské svetlá,
a pomaranče od ovocinára na rohu mi hádžu pomarančové kvety.
Poď!, tak, napoly tancujúc a napoly lietajúc,
Snímam melón, aby som Ťa pozdravil, darujem Ti vlajočku a poviem Ti ...
Viem, že som šialený, šialený, šialený ...
Nevidíš že sa mesiac koľa cez Callao;
než zbor astronautov a detí s valčíkom,
tancuje okolo mňa ... Tancuj! Poď! Leť!
Viem, že som šialený, šialený, šialený ...
Pozerám sa na Buenos Aires z vrabčieho hniezda; a videl som ťa tak smutnú...Poď! Leť! Cítil som! … tvrdohlavý blázon, ktorého mám pre Teba:
Blázon! Blázon! Blázon!
Keď na Tvoju samotu porteña padne tma
Prídem k brehu tvojho plachty
s básňou a trombónom
odhaliť Ti srdce.
Blázon! Blázon! Blázon!
Ako dementný akrobat skočím
nad priepasťou vášho dekoltu, kým nepocítim
že som pobláznil tvoje srdce slobodou ...
Uvidíš!
Odletme, moja drahá;
nastúp do mojej super-športovej ilúzie,
a poďme sa preháňať po rímsach
s lastovičkou v motore!
Z Vieytes nám tlieskajú:
"Nech žijú! Nech žijú!",
blázni, čo vynašli lásku a anjela a vojaka a dievčatko
Dajte nám tanečný valčíček.
Vychádzame pozdraviť krásnych ľudí...
A blázon, ale Tvoj - čo viem! - Provokujem zvonice smiechom,
a nakoniec sa na teba pozriem a spievam polohlasom:
Miluj ma tak, šialene, šialene, šialene ...
Vlez do tejto nežnosti bláznov čo sú vo mne,
nasaď si túto parochňu škovránkov, a leť!
Leť so mnou teraz! Poď, leť, poď!
Miluj ma tak, šialene, šialene, šialene ...
Otvor lásky, ktoré skúsime
Úplne čarovné šialenstvo oživenia ...
Poď, leť, poď!
Trai-lai-la-larara!
Milujte ma tak, šialene, šialene, šialene ...
Nech žije! Nech žije! Nech žije! Blaznivá ona a blázon ja ...
Blázni! Blázni! Blázni!
Bláznivá ona a blázon ja!
Heslo: Som piantao pre Tango
Report abuse