Margarita Guillé, na parketoch Buenos Aires známa výhradne pod milovanou prezývkou „La Negra“, stelesňuje čisto autentickú dušu slova milonguera. Na rozdiel od divadelných hviezd či komerčných tanečníkov si svoju reputáciu vybudovala výhradne v intímnom prostredí spoločenských milong. Nebola scénickou umelkyňou pre kamery, ale kráľovnou parketov, pre ktorú bolo tango osobnou životnou filozofiou, obradom a nepretržitým nočným domovom.
La Negra patrí k najvýznamnejším ženským postavám milongovej kultúry druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. Za viac ako 60 rokov prežitých s tangom vystriedala najslávnejšie tanečné parkety v Buenos Aires – od tradičných susedských klubov až po kultové miesta ako La Baldosa či Palais de Glace. V roku 2002 jej komunita na milonge La Baldosa vzdala oficiálnu poctu za viac než 60-ročný nepretržitý prínos k uchovávaniu milongových tradícií.
Jej tanečný prejav bol čistou ukážkou tradičného estilo milonguero v jeho najprirodzenejšej podobe. Vyznačovala sa pevným, no poddajným blízkym objatím (abrazo cerrado), plynulou chôdzou a dokonalým splynutím s partnerom bez potreby predvádzať akrobatické figúry či pódiové pózy. Margarita mala mimoriadny dar pre intuitívne nasledovanie (follow); dokázala bez námahy a s neobyčajnou eleganciou reagovať na akýkoľvek impulz vedenia, vďaka čomu bola najžiadanejšou partnerkou na parkete.
Club Sunderland (Villa Urquiza)
Ikonický klub v štvrti Villa Urquiza, preslávený svojou eleganciou a prísnym dodržiavaním etikety parketu, bol pre Margaritu jedným z jej najdôležitejších domovských stánkov. Práve tu strávila nespočetné noci a na tomto parkete sa na jej počesť konal aj oficiálny poctivý večer (Homenaje a La Negra Margarita Guillé), ktorý oslavoval jej výnimočný prínos pre milongovú komunitu.
Club Sin Rumbo (Villa Urquiza)
Považovaný za „Katedrálu mestskej milongy“, Club Sin Rumbo vo Villa Urquiza bol ďalším zo svätostánkov, kde Margarita zanechala svoju nezmazateľnú stopu. V prostredí známo svojím nekompromisným dôrazom na tradičné objatie a rešpektovanie tanečného prúdu (ronda) bola rešpektovanou kráľovnou parketu.
Milonga La Baldosa (Villa Pueyrredón)
Jedna z jej najsrdcovejších susedských milong vo Villa Pueyrredón. V roku 2002 jej práve v klube La Baldosa miestna tanguvá komunita zorganizovala oficiálnu poctu za viac než 60-ročný nepretržitý prínos k uchovávaniu nefalšovanej milongovej kultúry a tradícií.
Palais de Glace (Recoleta)
Reprezentatívny a historický priestor v štvrti Recoleta, kde sa Margarita zúčastňovala veľkých tanguových bálov a prestížnych stretnutí. Aj v tomto elegantnom prostredí dokázala očariť prítomných svojou živelnosťou, plynulou chôdzou a autentickým estilo milonguero.
Pre La Negru nebolo tango profesiou, ale prirodzeným stavom bytia. Sama rada hovorila:
„Yo soy milonguera, y soy milonguera desde antes de conocer el tango.“
„Som milonguera a bola som milonguerou ešte predtým, než som poznala tango.“
Boli pre ňu typické neobyčajná živelnosť, vytrvalosť a nezlomná vášeň. Jej prístup k nočnému životu na milongách výstižne vystihuje jej slávna spomienka:
„Eran las cinco, seis de la mañana y estábamos bailando descalzos…“
„Bolo päť, šesť hodín ráno a my sme tancovali bosé…“
Objatie je viac než figúra: Skutočná hĺbka tanca nevychádza z množstva krokov, ale zo schopnosti počúvať hudbu a vnímať os druhého človeka.
Rešpekt k pravidlám (códigos): Rešpektovanie prúdu na parkete (ronda), komunikácia očami (cabeceo) a pokora vytvárajú magickú atmosféru milongy.
Tanec pre radosť, nie pre obdiv: Tancovanie na milonge nie je divadelné predstavenie pre okolie, ale intímny dialog medzi dvoma ľuďmi a hudbou.