Bahía Bianca

195x

Otvoriť v Spotify

Skladba Bahía Blanca patrí medzi najcennejšie klenoty neskorého obdobia tvorby Carlosa Di Sarliho. Tu sú jej história, hlavné fakty a zaujímavosti:

Osobná pocta rodnému mestu: Carlos Di Sarli zložil túto skladbu ako hudobný milostný list svojmu rodnému mestu Bahía Blanca (ležiacemu v južnej časti provincie Buenos Aires), kde sa 7. januára 1903 narodil.
Návrat ku koreňom na sklonku života: Hoci Di Sarli odišiel z rodného mesta už v mladosti, aby budoval svoju kariéru v Buenos Aires, k tejto autorskej kompozícii sa vrátil až v závere svojej kariéry v 50. rokoch. Skladba tak predstavuje vyzreté dielo a vrchol jeho skladateľského majstrovstva.

Prvá nahrávka: Skladba bola prvýkrát oficiálne nahraná 21. novembra 1957 pre vydavateľstvo RCA Victor.
Druhá verzia: Druhú ikonickú verziu nahral v roku 1958 pre vydavateľstvo Philips.
Čisto inštrumentálne dielo: Skladba nemá text ani spev. Absencia vokálov dáva plný priestor vyniknúť dialógom medzi sláčikovou a bandoneónovou sekciou, ktoré spája Di Sarliho charakteristický klavír.
Hviezdy v orchestri: V nahrávke z roku 1958 hrali pod Di Sarliho vedením špičkoví hudobníci vtedajšej doby – v sláčikovej sekcii napríklad legendárny Elvino Vardaro či Roberto Guisado a v bandoneónovej sekcii budúci majstri ako José Libertella a Julián Plaza.

Neoficiálna hymna mesta: V meste Bahía Blanca je toto tango považované za kultúrnu neoficiálnu hymnu mesta. V meste sa na poctu skladateľa pravidelne koná Festival Nacional de Tango Carlos Di Sarli, stojí tu jeho busta a fungujú pamätné tanguerovské trasy.
Povera o "mufa" (nešťastí): V histórii argentínskeho tanga existuje bizarná legenda spojená s rivalitou. Neprajníci a konkurenčné orchestre (v kuloároch sa často spomínal napríklad prudký Juan D'Arienzo) sa pokúšali rozširovať fámy, že Di Sarli a najmä jeho tango Bahía Blanca prinášajú smolu (mufa). Táto závisť však nezabránila tomu, aby sa skladba stala svetovým hitom.
Kráľovský kus pre milongy: Bahía Blanca je považovaná za jedno z najlepších tang na tancovanie vôbec. Vďaka svojmu uvoľnenému a priestorovému rytmu (marcato en 4), zamatovým legatám huslí a krištáľovým zvončekom na klavíri (campanitas) si ju predovšetkým skúsení tanečníci vyberajú na milongách pre elegantnú chôdzu (caminatu) a improvizačné pauzy.

Report abuse