https://sheffieldtangofestival.com/teachers/rodrigo-fonti-and-majo-martirena/
Tanečné partnerstvo Majo Martireny a Rodriga Fontiho, ktoré vzniklo v roku 2015, sa v priebehu poslednej dekády etablovalo ako jeden z najprogresívnejších a najvplyvnejších zjavov na svetovej tango scéne. Ich tanec nie je len sledom naučených figúr, ale hlbokou, neustále sa vyvíjajúcou konverzáciou medzi partnermi, hudbou a prítomným okamihom.
Majo a Rodrigo sú oslavovaní za posúvanie hraníc moderného tanga, pričom sa opierajú o princíp čistej improvizácie. Ich tanec je charakteristický autenticitou a úprimnosťou, kde sa technická excelentnosť spája s emocionálnou hĺbkou. Tento prístup prináša do každej performance prvok vzrušujúcej nepredvídateľnosti, ktorá fascinuje divákov na prestížnych festivaloch od Buenos Aires až po Baku.
Srdcom ich pedagogického pôsobenia je ich vlastná metodika známa ako "Transformers Tango Technique". Táto technika sa nezameriava na imitáciu štýlov, ale na pochopenie biomechaniky a kinetiky pohybu. Kľúčové aspekty zahŕňajú:
Rovnováha protikladov: Hľadanie stability prostredníctvom bodov kontaktu v objatí.
Práca s osou a "prstencami": Inovatívny prístup k pivotom, kde tanečník mení úroveň ťažiska (tzv. prstence – veľký, stredný a malý) v závislosti od požadovanej rýchlosti a dynamiky rotácie.
Out of Axis: Majstrovské ovládanie techniky colgadas a volcadas, ktoré do tanca vnášajú plasticitu a moderný vizuálny rozmer.
Ich štýl našiel dokonalú odozvu v hudbe orchestra El Cachivache Quinteto. Ich spolupráca v známom videoklipe k skladbe "MONTAN" je učebnicovým príkladom toho, ako môže byť kinetická energia tanečníkov prepojená s dravosťou moderného "tango punk" zvuku.
Sledujte ich spoločné video s El Cachivache:
https://www.tangoinsideout.com/majo-martirena/
https://gazzetta-tango.com/portfolio/entrevistita-a-majo-martirena/
Maria Jose Martirena Arena, známa pod umeleckým menom Majo, stelesňuje v tangu vzácnu kombináciu surovej energie a ženskej elegancie. Svoju cestu začala vo veku 16 rokov vo svojom rodnom Uruguaji a veľmi rýchlo sa stala rešpektovanou postavou v milongách Buenos Aires.
Majo je známa svojou expresívnou dynamikou a schopnosťou naplniť každý pohyb významom. Jej tanec je definovaný úprimnosťou; neustále skúma ženskú rolu v tangu a snaží sa ju posilniť prostredníctvom vedomého pohybu a technickej čistoty. V jej prejave nájdeme ozveny tradičných milongueras, ktoré však transformuje do moderného, atletického a hlboko emocionálneho kontextu.
Ako pedagogička je Majo vášnivou zástankyňou holistických benefitov tanga. Verí, že tanec má schopnosť liečiť a transformovať osobnosť, slúžiac ako nástroj pre psychickú, fyzickú a emocionálnu pohodu. Svojich žiakov vedie k tomu, aby v tangu hľadali spojenie so sebou samým, rozvíjali všímavosť (mindfulness) a nebáli sa emocionálneho uvoľnenia prostredníctvom objatia.
Pozrite si ukážku jej tanca:
Majo Martirena, uruguajská tanečnica s výnimočným citom pre dynamiku a emóciu, začala svoju cestu v tangu vo veku 16 rokov vo svojej rodnej krajine. Jej talent rýchlo upútal pozornosť Dany Frígoli, ktorá ju pozvala do prestížnej školy a súboru DNI Tango v Buenos Aires. Počas šiestich rokov v tomto inštitúte sa Martirena vyformovala na jednu z technicky najvybavenejších tanečníc svojej generácie, pričom vystupovala na najvýznamnejších pódiách a milongách Argentíny.
Jej kariéra je príbehom neustáleho vzdelávania a adaptácie. Martirena spolupracovala s ikonami tanga, pričom každé partnerstvo jej umožnilo preskúmať inú vrstvu tanca – od tradičného milonguero štýlu Horacia Godoya až po experimentálne Tango Nuevo Mariana Frumboliho. Táto schopnosť plynule meniť tanečnú estetiku bez straty vlastnej identity je to, čo ju robí vyhľadávanou partnerkou pre najlepších lídrov sveta.
V nasledujúcom prehľade sú uvedené kľúčové partnerstvá Majo Martirena, ktoré formovali jej pedagogický prístup a umelecký výraz.
Partner / Obdobie a lokalita / Povaha partnerstva a umelecký charakter
Rodrigo Fonti / 2015 – súčasnosť (Globálne) / Stabilné umelecké prepojenie; hľadanie úprimnosti a sviežosti v každom okamihu.
Carlos Espinoza / 2019 – 2020 (Lyon, Svet) / Partnerstvo charakterizované extrémnou dynamikou a zmyselnosťou v blízkom objatí.
Pablo Rodriguez / 2021 – 2022 (Európa, Ázia) / Spolupráca zameraná na tradičné štruktúry, muzikálnosť a techniku spojenia.
Mariano „Chicho“ Frumboli / 2018 (Moskva) / Prestižna spolupráca v rámci Tango Nuevo; improvizácia a hudobná interpretácia.
Horacio „Pebete“ Godoy / Pôsobenie v La Viruta / Pedagogické partnerstvo v jednej z najslávnejších milong; sociálne tango a štýl milonguero.
Tymoteusz Ley / 2017 – 2019 (Poľsko) / Festivalové šou; kombinácia dynamiky, emócií a unikátnych lokalít (Wieliczka).
German Cuestas / Dlhodobé priateľstvo / Partnerstvo založené na zdieľanej histórii z Buenos Aires; autentické skúmanie tanca.
Gianpiero Galdi / 2017 (Krakov) / Spoločné vystúpenie dvoch výrazných technických škôl na Krakus Aires.
Partnerstvo s Carlosom Espinozom v roku 2019 bolo vnímané ako „prekvapivý pár roka“. Espinoza, ktorý sa zameriava na moderný milonguero štýl založený na blízkom objatí a precíznom kráčaní, našiel v Majo partnerku, ktorá dokázala odpovedať na jeho extrémnu dynamiku a muzikálnosť. Spoločne pôsobili v Lyone a ich tanec bol popisovaný ako zmyselný zážitok, v ktorom sa hudba priamo prenáša do pohybov tela. Ich šou na skladby ako „Maquillaje“ dokumentujú schopnosť Martireny interpretovať komplexné orchestrálne aranžmány s eleganciou a silou.
Dvojročné pôsobenie po boku Pabla Rodrigueza (cca 2021 – 2022) bolo zamerané na medzinárodné festivaly v Európe a Ázii. Rodriguez, reprezentujúci generáciu s hlbokým rešpektom k tradícii, ale otvorenú evolúcii, s Majo vyvinul metodiku zameranú na techniku spojenia pre pomalé pohyby a interpretáciu „tango salon“. Ich vystúpenia na milongách v Soule alebo v Lausanne ukázali ich spoločnú vášeň pre tango, ktoré je premyslené a nuansované.
Spolupráca s Marianom „Chichom“ Frumbolim v Moskve v novembri 2018 (Planetango XXI) predstavovala jeden z vrcholov jej kariéry v rámci hnutia Tango Nuevo. Frumboli, svetoznámy pre svoje improvizačné schopnosti a muzikálnosť, v Majo našiel partnerku schopnú reagovať na jeho špecifické „reboundy“ a hru s rytmom. Toto partnerstvo bolo postavené na princípe rovnosti 50/50, kde žena nie je len nasledovníčkou, ale aktívnou protagonistkou v páre.
https://www.tangoinsideout.com/rodrigo-fonti/
Rodrigo Anibal Fuentes, známy ako Rodrigo Fonti, reprezentuje novú generáciu tanečníkov, ktorí do sveta argentínskeho tanga prinášajú akademickú precíznosť a inovatívne myslenie. Narodil sa v Neuquéne v argentínskej Patagónii a rovnako ako Majo, aj on objavil čaro tanga v 16 rokoch.
Rodrigo je absolventom školy Experimental Contemporary Dance School, kde vyštudoval choreografiu a performanciu. Toto zázemie v súčasnom tanci mu umožnilo vyvinúť unikátny štýl, v ktorom sa snúbi tradičný milonguero duch s modernou estetikou pohybu. Jeho tanec je charakteristický sviežosťou, rýchlosťou a hustotou pohybu, pričom stále zostáva pevne ukotvený v koreňoch tanga.
Rodrigo je neúnavným bádateľom v oblasti umenia pohybu. Jeho výskum viedol k vytvoreniu pevných technických základov, ktoré umožňujú študentom nájsť vlastný, slobodný a prepojený štýl. Vo svojej výučbe často využíva koncepty biomechaniky, čím pomáha tanečníkom dosiahnuť eleganciu a výraz prostredníctvom efektívnej práce s telom. Jeho filozofia je jasná: „Neučíme vás tancovať ako my, učíme vás tancovať vaše vlastné tango najlepšie, ako viete.“.
Sledujte Rodriga v akcii:
Rodrigo Fonti predstavuje prototyp tanečníka novej generácie, ktorý dokáže plynule prechádzať medzi intímnym objatím tradičnej milongy a expanzívnym pohybom scénického tanga. Jeho dráha začala v Neuquéne v južnej Argentíne, kde sa venoval štúdiu súčasného tanca na Experimental Contemporary Dance School. Toto akademické a performatívne zázemie mu umožnilo vnímať tango nie ako rigidnú sadu krokov, ale ako živý jazyk pohybu. Po presune do Buenos Aires v roku 2010 sa ponoril do sveta milong, kde hľadal „milonguero ducha“, čo neskôr vyústilo do jeho unikátneho štýlu charakterizovaného sviežosťou, rýchlosťou a hĺbkou.
Fontiho partnerstvá odrážajú jeho všestrannosť. Od dlhodobých projektov až po krátke festivalové vystúpenia alebo tanečné výzvy, každá spolupráca testovala inú stránku jeho talentu. Jeho schopnosť prispôsobiť sa partnerkám s tak odlišným charakterom, ako je Mila Vigdorova alebo Yamila Ivonne, svedčí o vysokej úrovni jeho pohybovej inteligencie a technickej flexibility.
Nižšie uvedená tabuľka a následná analýza mapujú kľúčové tanečné partnerstvá Rodriga Fontiho, pričom zahŕňajú nielen stabilné profesionálne vzťahy, ale aj projektové spolupráce a scénické vystúpenia v rámci divadelných spoločností.
Partnerka / Obdobie a lokalita / Povaha partnerstva a umelecký charakter
Majo Martirena / 2015 – súčasnosť (Globálne) / Hlavné životné a profesionálne partnerstvo; zameranie na úprimnosť, štúdium rolí a „magické momenty“.
Mila Vigdorova / Cca 2011 (Rusko) / Intenzívne turné po ruských milongách; klasický pohyb s originálnymi sekvenciami.
Celeste Medina / 2012 – 2013 (Rusko, Turecko) / Súťažné a exhibičné partnerstvo; dôraz na precíznosť a teatrálnosť štýlu „Recuerdo“.
Yamila Ivonne / 2022 – 2023 (Viedeň) / Referenčný pár novej generácie; kreativita v improvizácii, estetika a hlboká muzikálnosť.
Dilara Ogretmen / 2024 – 2025 (Poľsko) / Fascinujúce duo známe fúziou tradičného a moderného tanga; technika „Transformers“.
Natascha Striewski / 2024 (Mníchov) / Festivalové vystúpenie so živou hudbou Cuarteto Extraordinario.
Carolina Giannini / 2023 (Berlín) / Projektové vystúpenie na Milonga Latidos; interpretácia klasického Troila.
Martha Giorgi / 2024 (Mníchov) / Scénické vystúpenie v rámci Tango Connection Munich.
Laura Lorenzi / 2020 (Londýn) / Choreografická spolupráca a filmový projekt „Entre“.
Partnerstvo s Milou Vigdorovou bolo pre Fontiho kľúčové v období jeho medzinárodnej expanzie. Spoločne pôsobili najmä na ruskej scéne (Moskva, Rostov nad Donom), kde ich tanec charakterizovala kombinácia klasického pohybu a inovatívnych sekvencií. Povaha tohto partnerstva bola hlboko profesionálna, pričom sa spoločne objavili aj vo filmovom dokumente Hanne Weyh, ktorý skúmal identitu tanečníka tanga mimo Argentíny. Ich vystúpenia na milongách ako „El Colectivo“ alebo „Ekaterinas garden“ v roku 2011 ukázali Fontiho schopnosť pracovať s tradičným orchestrálnym repertoárom, napríklad skladbami Carlosa Di Sarliho, pri zachovaní modernej dynamiky.
Vzťah s Celeste Medinou niesol silný technický a súťažný náboj. V roku 2012 sa zúčastnili na 1. ruskom festivale a šampionáte argentínskeho tanga, kde prezentovali tanec zameraný na čistotu línií a dramatický výraz. Ich spolupráca pokračovala aj v Istanbule, kde na milongách prezentovali štýl, ktorý bol unikátnou zmesou Fontiho moderného pozadia a Celesteinej precíznej techniky. Toto partnerstvo bolo dôležité pre upevnenie Fontiho reputácie ako učiteľa schopného vysvetliť zložité dynamické zmeny a prácu s osou.
V posledných rokoch (2022 – 2023) sa Rodrigo Fonti objavuje po boku Yamily Ivonne. Toto partnerstvo je opisované ako benchmark pre novú generáciu tanečníkov. Ich tanec je oceňovaný pre obrovskú kreativitu v improvizácii a schopnosť prepojiť estetiku s muzikálnosťou takým spôsobom, že každé vystúpenie pôsobí ako čerstvý umelecký manifest. Vo Viedni, kde pravidelne vyučujú, sa zameriavajú na prenos emócií a technickú virtuozitu v rámci tradičných milongových štruktúr.
Najnovšia spolupráca s Dilarou Ogretmen (2024 – 2025) prináša do Fontiho repertoáru prvok „Transformers tango techniky“. Dilara, známa ako „bohyňa elasticity“, v kombinácii s Fontiho energiou vytvára duo, ktoré je označované za fascinujúce a unikátne. Ich partnerstvo skúma hranice spojenia, pričom v tanci hľadajú rovnováhu medzi silou a intimitou, čo bolo viditeľné na ich nedávnych vystúpeniach v Poznani.
Netreba opomenúť ani Fontiho pôsobenie v divadelných projektoch, ktoré možno vnímať ako formu kolektívneho partnerstva. Ako člen súborov Kambras, No Bailarás, El Sonido de la Caricias, Cram a Sin Pecado Concebido, Fonti spolupracoval s viacerými tanečníkmi na vytvorení naratívneho tanga, ktoré touruje po Európe. Tieto skúsenosti mu dali schopnosť vnímať partnerstvo nielen ako technickú spoluprácu dvoch tiel, ale ako dramatický dialóg v priestore.