TangoClub > O Tangu > Hudba > Orchestre

Estetická rebelia a orchestrálna tradícia

Orquesta Típica Fernández Fierro (OTFF), založená v roku 2001 v Buenos Aires, predstavuje revolučný míľnik v modernom tangu. Tento dvanásťčlenný kolektív pod vedením kontrabasistu Yuriho Venturína dekonštruuje žánrové konvencie spojením surového punk-rockového vizuálu, nekonformnej estetiky a živelnej pódiovej prezentácie s prísne tradičným inštrumentálnym obsadením. Akustický základ telesa tvoria štyri bandoneóny, sláčiková sekcia (husle, viola, violončelo), klavír a kontrabas. V ich temnej, agresívnej a vysoko expresívnej sonorike dominuje estetický vplyv majstra Osvalda Puglieseho, ktorého dramatický štýl, rytmickú hustotu a synkopy orchester pretavuje do špinavého, moderného mestského zvuku. Svoj nezávislý a družstevný (DIY) prístup teleso demonštruuje aj prevádzkovaním vlastného klubu Club Atlético Fernández Fierro (CAFF) v štvrti Abasto, čím stiera hranice medzi historickým odkazom tanga a rebelantskou slobodou rocku.

Punk-rocková apokalypsa na tradičných akustických nástrojoch

Orquesta Típica Fernández Fierro (OTFF), založená v roku 2001 v Buenos Aires, predstavuje najradikálnejšiu umeleckú odpoveď na spoločenskú a ekonomickú krízu v Argentíne. Toto dvanásťčlenné teleso sa od svojho vzniku profiluje ako nekompromisný rebel, ktorý priniesol do tradičného žánru vizuál a dravú energiu punk-rockovej kapely.

Zásadným umeleckým paradoxom OTFF je skutočnosť, že hoci ich pódiová prezentácia zahŕňa agresívne svetelné dizajny, kožené bundy a extrémnu zvukovú amplifikáciu, orchester hrá výhradne na tradičné akustické nástroje vrátane štyroch bandoneónov, sláčikovej sekcie (husle, viola), klavíra a kontrabasu. Ich zvuková estetika priamo nadväzuje na temný, ťažký a dramaticky synkopovaný štýl legendárneho Osvalda Puglieseho. Surová dekonštrukcia aranžmánov a disonantné akcenty robia z ich hudby autentický, drsný hlas súčasného mestského podsvetia.

Filozofická symbióza a industriálny azyl v CAFF

Myšlienkové prepojenie medzi dekonštrukčným tancom Chicha Frúmboliho a hudobným rebelstvom OTFF spočíva v spoločnom odpore voči komercializácii tanga ako turistického suveníru. Obe entity v rovnakom čase začali rozbíjať staré klišé, čím vytvorili integrovaný estetický prúd pre novú generáciu mestských tanečníkov.

Srdcom a svätyňou tejto alternatívnej komunity sa stal ich domovský klub CAFF (Club Atlético Fernández Fierro), sídliaci na ulici Sánchez de Bustamante 772 v historickej štvrti Abasto v Buenos Aires. Priestor, ktorý bol pôvodne starou autodielňou, členovia orchestra vlastnoručne vyčistili, vymaľovali a 1. mája 2004 transformovali na koncertnú sálu fungujúcu ako samosprávne družstvo. CAFF sa vyhýba akejkoľvek komerčnej uhladenosti; jeho estetika je striktne industriálna, potemnená a neformálna, s nesúrodým nábytkom a neopracovanými kovovými prvkami.

Pre komunitu Tango Nuevo slúži CAFF ako nezávislé útočisko (mekka undergroundu), kde sa stierajú hranice medzi rockom, divadlom a tradičnou kultúrou. Klub pravidelne hostí nielen koncerty OTFF, ale aj vlastný alternatívny festival FACAFF, ktorý dáva hlas novým, rebelujúcim tanguerom reflektujúcim drsnú realitu moderného sveta.

Discografia

S originálnym repertoárom a v novom zložení ponúka skupina Fierro na albume BASTA prehliadku originálnych skladieb Venturína a súčasných autorov, ako sú Palo Pandolfo, Lele Angeli, Tape Rubín, Santiago Bottiroli či Silvio Cattáneo, ktoré sú akýmsi pohľadom na drsnú realitu, v ktorej žijeme.

S albumom Basta sa skupine Fierro podarilo vytvoriť album, ktorý je rovnako rozpoznateľný ako aj odlišný. Najväčšou novinkou je debut Yuriho Venturína ako speváka. Kontrabasista a dirigent sa ukazuje ako kľúčová postava v estetickom vývoji skupiny Fierro, ktorá je čoraz viac priamejšia a vzdialenejšia od tradičnej tangovej estetiky. Ďalším detailom, ktorý stojí za zmienku, je atraktívna zvuková plnosť, ktorú dosahuje bandoneón Manu Barriosa vďaka jeho interpretácii a využívaniu efektov pri hľadaní silného a agresívneho zvuku. Vďaka tomu a vždy precíznym sláčikom a klavíru sa skupine Fierro podarilo zlúčiť osem skladieb (z toho tri inštrumentálne), ktoré sú v podstate tangové a rockové, do kombinácie dôkladne prepracovanej od kompozície cez hru až po zvuk.

Od orchestrálnej steny k surovej esencii

Ako Fernández Fierro redefinovali svoj zvuk

Predstavte si tradičný orchester zlatej éry tanga: masívne, dvanásťčlenné teleso, ktoré svojou monumentálnosťou zaplní celé pódium. Dlhé roky bola presne takto vnímaná aj Orquesta Típica Fernández Fierro (OTFF) – ako neúprosná akustická lavína so štyrmi bandoneónmi a kompletnou sláčikovou sekciou, ktorá valcovala kluby nekompromisnou, temnou energiou v štýle Osvalda Puglieseho.

Ale v 21. storočí znamená vernosť revolúcii najmä schopnosť neustále sa meniť. S vydaním ich prelomového albumu Basta sa orchester rozhodol pre radikálny krok: dekonštruovať vlastný zvuk, zredukovať nadbytočné vrstvy a pretaviť sa do kompaktnejšej, no o to údernejšej formácie.

Zabudnite na preplnené pódia. Dnes pred nami stojí OTFF ako surové 7-členné septeto. Táto transformácia však nie je ústupkom – je to vedomé umelecké rozhodnutie oholiť tango až na kosť. Výsledkom je prejav, ktorý je rockovejší a špinavší než kedykoľvek predtým, a to všetko bez použitia jedinej elektrickej gitary či bicích nástrojov.

Kto dnes tvorí túto elitnú jednotku mestského undergroundu? Tu je aktuálna zostava, ktorá každý týždeň otriasa múrmi bájneho klubu CAFF:

Čo to znamená pre nás, tanečníkov?

Táto nová, minimalistická zostava dáva tancu úplne nový rozmer. Menší počet nástrojov prináša do hudby viac „vzduchu“, ostrejšie kontúry a brutálne jasnú čitateľnosť rytmu. Už sa neschováte za orchestrálny šum – každý krok musí okamžite reagovať na Yuriho basu alebo Manuov skreslený bandoneón. Je to priama výzva pre našu improvizáciu: tancovať úsporne, ostro, s prácou v pauze a s absolútnym telesným napätím.

Pripravte sa na to, že tento týždeň na tréningoch nebudeme len tancovať – budeme spolu s OTFF dekonštruovať pohyb pod vplyvom tej najčistejšej esencie súčasného Buenos Aires!

Názov Orquesta Típica Fernández Fierro má veľmi zaujímavé, recesistické pozadie, ktoré v sebe spája argentínsku vášeň pre národné drinky, absurdný humor a hru so slovami.

Celý príbeh vzniku tohto mena sa odohral v troch fázach:

1. Pôvodný názov „Fernández Branca“

Keď sa orchester v roku 1998 formoval zo študentov hudobnej školy v Avellanede, jeho pôvodný názov znel Fernández Branca. Išlo o očividnú a vtipnú slovnú hračku odkazujúcu na Fernet Branca – mimoriadne populárny bylinný likér, ktorý sa v Argentíne pije vo veľkom (najčastejšie miešaný s Coca-Colou) a je považovaný za neoficiálny národný drink.

2. Skrátenie na generické „Fernández“

Ako to už v začínajúcich kapelách býva, po čase prišli personálne zmeny, nezhody a odchody niektorých zakladajúcich členov. Pôvodná slovná hračka sa rozpadla a kapele zostalo len samotné slovo Fernández – jedno z najbežnejších, takmer až banálnych priezvisk v španielsky hovoriacom svete.

3. Komik Diego Capusotto a zrod „Fierro“

Slovo Fierro pribudlo do názvu vďaka televíznemu vtipu známeho argentínskeho komika Diega Capusotta. Ten vo svojej show parodoval najprestížnejšie argentínske rozhlasové a televízne ceny, ktoré sa volajú Ceny Martína Fierro (pomenované podľa národného eposu o slávnom gaučovi). Capusotto žartoval o tom, že nominovaných a oceňovaných je tak strašne veľa, že by sa tie ceny mali radšej volať „Martínez Fierro“ (keďže Martínez je v Argentíne extrémne tuctové priezvisko).

Mladým hudobníkom sa táto absurdná satira na masovosť a tuctovosť zapáčila. Rozhodli sa vtip prebrať, no namiesto priezviska Martínez použili svoje vlastné Fernández. Spojením s druhou časťou názvu cien tak vznikol fiktívny charakter „Fernández Fierro“.

Pod týmto novým, definitívnym názvom následne v roku 2001 oficiálne odštartovali svoju novú éru a o rok neskôr vydali debutový album Envasado en Origen (v preklade „Balené v pôvode“, čo bola ďalšia narážka na priemyselnú výrobu alkoholických nápojov). Slovo „fierro“ navyše v argentínskom pouličnom slangu znamená železo, kov alebo zbraň, čo dokonale korešpondovalo s ich surovým, dravým a kovovo ostrým hudobným prejavom.